Tento príbeh je venovaný ľudskej pospolitosti a solidarite, kedy sa ľudia dokážu zdržať aj tých najvyšších osobných cieľov pre niečo, čo ich presahuje.

Cesta za úspechom tímu však nekončí, je len odložená.

Preslávený Cape Epic

Absa Cape Epic je najväčším MTB etapovým závodom planéty a je často prirovnávaný k ,Tour de France' mountainbikingu. Závodu sa zúčastňujú, ako profesionálni, tak i hobby jazdci, pre ktorých horská cyklistika predstavuje výplň voľného času nad ich pracovné povinnosti. V prípade Cannondale Factory Racing sa jedná o jediný etapový závod, ktorému venuje celé tímovej zázemie plnohodnotnú prípravu a všetku svoju pozornosť.

Dlhá cesta k vrcholu

Zloženie realizačného tímu CFR pre tento podnik je takmer identické ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, v ktorých sa dvojici Avancini & Fumic doteraz nepodarilo dosiahnuť najvyššieho stupňa víťazov. Ambície sú tak obrovské a celý tím je plne odhodlaný zúročiť všetky svoje skúsenosti, ktoré s týmto pretekárskym kolotočom za posledné roky nazbieral. Pre Manuela, ktorý plánuje svoje profesionálne pôsobenie vo svete MTB oficiálne ukončiť, poskytuje dané víťazstvo jeden z vysnívaných titulov, ktorý by rád pred svojím odchodom ukoristil.

Rekapitulácia predchádzajúcich umiestnenie dvojice Avancini & Fumic

• Cape Epic 2016 – 4. miesto
• Cape Epic 2017 – 5. miesto
• Cape Epic 2018 – 3. miesto
• Cape Epic 2019 – 2. miesto

Silné odhodlanie celého tímu CRF

Hlavný mechanik tímu Andi Pscheidl hovori o dlhej ceste, ktorá tím k tomuto bodu smeruje. "Tento rok je to môj šiesty Cape Epic v rade. K celému závodu pristupujeme výrazne odlišne. Tento Cape Epic chceme rozhodne vyhrať." Henrique na danú tému dodáva: "Veľa sa toho mení, keď všetky okolo vás spája jeden jasný cieľ a všetci sa sústredí na jednu jedinú misiu."

Výkonnostný manažér tímu Phill Dexon má v celej situácii jasno. "Máme v pláne vyhrať hneď z niekoľkých dôvodov. Prvý je, že v prípade Manueala sa jedná o jeho poslednú šancu na výhru. To poskytuje úplne iný uhol pohľadu."

Manuel vysoké nasadenie tímu len potvrdzuje. "Je to moja posledná sezóna. A na mojom zozname je stále pár koloniek, ktoré by som si rád zaškrtnul. A jednou z nich je Epic. Na stupne víťazov sme tu dosiahli už dvakrát. S Ave je to moja už piata účasť. Nás cieľ je jasný. Nechcel by som k tomu pristupovať príliš emocionálne. Na jednej strane chceme zostať stopercentne sústredení, ale som si vedomý, že je to môj posledný pokus. Nás prístup je tak jasne daný. Buď všetko, alebo nič."

Radikálna rozhodnutie v predvečer štartu

Manažér tímu Daniel Hespeler spomína atmosféru večera pred zavodom. "V piatok večer pred vlastným štartom pretekov, sme se spolu spoločne radili, tak ako obvykle každý večer. V ten okamih padlo jasné rozhodnutie: v tejto chvíli je situácia stále prijateľná, závod nie je zrušený, dobre závod pôjdeme. Všetci tak boli pripravení odštartovať."

Emócie a rozporuplné pocity

V nadväznosti na zrušenie celého závodu, ku ktrému došlo za päť dvanásť, sa Daniel spätne vracia k svojim prvotným pocitom: "Celá tá situácia bola trochu podivná. Boli sme plni odhodlaní niečo urobiť a náhle, z ničoho nič, ku koncu nášho sedenia, som si povedal, že ešte mrknem na mobil a uvidel túto správu. Správu od organizátorov Cape Epic. Mojou prvou reakciou bolo: Ok, niekto prevzal kontrolu nad vecami, nad ktorými my kontrolu nemáme."

Phill k tomu dodáva: "Mal som pocit, ako by som si prešiel celým závodom, bez toho, aby vôbec začal. Odhodlanie, prístup, všetka ta práca a domáce úlohy celého tímu bolo niečo, čo som v tíme nikdy pred tým nezažil."

Chlácholivá jazda

Ďalšie ráno sa obaja jazdci vydali osamotení na trať, aby aspoň z časti utopili horkosť celej situácie. Henrique sa priznáva k veľmi emocionálne skúsenosti. "Uf, áno, to bola jedna z najintenzívnejších jázd mojej kariéry. Veľa sme si spolu rozprávali. Vymenili si pár slov, niekoľko úsmevov. Mani vždy dokáže na vašej tvári vylúdiť úsmev, nech už je situácia akákoľvek."

U Manuela nejakú chvíľu trvalo, než sa preliv rôznorodých pocitov medzi sklamaním, beznádejou a vážnosťou situácie ustálil. "Asi po hodine jazdy sme zastavili na vrchole hory a desať minút sa rozprávali tak nějak o všetkom. Môj osobný pocit bol, že v tej chvíli sme mali najlepší tím na svete, tú najväčšiu možnú šancu a niekto nám to celé len tak vzal. Ale keď sa pozriem na súčasnú situáciu, myslím že to bolo správne rozhodnutie. V túto chvíľu si však nie som istý, či sa vrátim. Ešte uvidím."